Spiaci rys

 Na univerzite sa nič nezmenilo. Bol to starý hrad s mnohými tajomnými komnatami, kde sa vyučovala mágia. Ale o predmetoch inokedy. 

 Zbalil som sa veľmi rýchlo. Nemal som akosi silu ísť do bývalej kancelárie a pobrať si knihy, nejaké bylinky a alchymistické pomôcky.

 Zobudili sme sa. Spravili sme si raňajky a veselo sa rozprávali. Kôň erdžal vždy, keď drak rozprával svoju verziu o 15. minútach.  Rys sa nám poďakoval a šli sme z lese. Kôň sa už podujal na cestu domov. Vlastne aj drak. Ibaže, ešte predtým ako som sa zobudil, rys povedal drakovi o tom, že ma akosi vyhodili. V krčme sedel Tom, Ferdinand a riaditeľ univerzity. My sme tam prišli s rysom. „Musím vám povedať, že váš rád vidím. Budova polícii sa triasla v základoch, dokonca tam riaditeľ už nejaký čas bojuje s požiarom. Neviete o čom niečo?“ pobavene sa opýtal riaditeľ. „Drak,“ povedal mi rys, ale jazykom, ktorému sme rozumeli len my dvaja. Rys mi povedal o tom, že keď sa drak dozvedel o mojej výpovedi, od zlosti si našiel pytliacku partiu a celú spálil na popol. Potom, že sa možno cestou domov zastaví pri polícii a niečo vyparáti. „Za to nesiem zodpovednosť ja, pán riaditeľ. Prišiel som k tomu starému chmuľovi a vynadal mu tak, že musel asi sedemkrát vymeniť nohavice. Páchli trusom a celko

 Otočil som sa. Stál tam v kabáte s klobúkom a usmieval sa na mňa. Objal som ho. Potreboval som ho. 

 Rys ležal pri strome a pokojne priadol. Zdalo sa mu, že ho nik nevyruší, premýšľal, že prespí celý deň. Ale navštívila ho moja maličkosť.